Ako na fotenie v púšti s Borisem Michaličkem

Pri krajinárskej fotografii sa stretávame s rôznymi podmienkami. Môže to byť pohodové fotenie v lete pri západe slnka na lúke alebo pri vode. Ale všetci vieme, že podmienky vedia byť aj omnoho tvrdšie. Podmienky v zime, v daždi alebo v silnom vetre nám vedia fotenie poriadne skomplikovať a je dôležité byť na to dobre pripravený a vedieť správne zareagovať.

Medzi náročné podmienky pre krajinársku fotografiu určite patrí aj fotenie v púšti. Na prvý pohľad sa to možno nezdá: veď je tam predsa teplo, sucho. Nič z toho čo som spomínal vyššie. Ale zdanie môže niekedy klamať a v tomto prípade klame určite. Zaujímavé podmienky na krajinársku fotografiu sú predsa vtedy, keď sa v krajine niečo deje. A ak chceme nieco zaujímavé v púšti vidieť, mali by sme tomu prispôsobiť aj obdobie, v ktorom sa tam vyberieme.

Wadi Rum, Nikon D850, 1/40s, ISO 50, F13, 20mm, Focus stacking z troch záberov

Niekoľko rokov chodievam fotiť do púšte Wadi Rum v Jordánsku. Od mája až do jesene tam prevláda stabilné a jasné počasie, teploty sa smerom k letu zvyšujú na extrémne hodnoty a…v krajine sa nič nedeje. Naopak, zima ( v našom ponímaní ) je tam chladná a veterná a počasie relatívne turbulentné s oveľa väčšou šancou na dobré podmienky pre fotografiu. Ale je potrebné počítať, že teploty naozaj nemajú veľa spoločné s predstavou klasického Európana o podmienkach v púšti. V marci sa teploty cez deň pohybujú max do 20°C a v noci padajú k bodu mrazu. Ak k tomu pridáte vietor, tak podmienky pri východe či západe slnka vedia byť dosť drsné. A teda opäť tu platí: je potrebné sa na to pripraviť a prispôsobiť tomu naše oblečenie. Nebojte sa vziať si do púšte ľahšiu zimnú bundu a teplejšie nohavice. Čiapka a rukavice sú povinnosť.

Wadi Rum, Nikon D850, 15s, ISO 100, F11, 40mm, Exposure blending z dvoch záberov

Výhodou fotenia vo Wadi Rum je, že samotné foto miesta sú ľahko dostupné. Nejde o žiadne dlhé výstupy ani o prekonavanie nejakých veľkých prevýšení. Samozrejme miesta sú od seba značne vzdialené. Prvýkrát sme vo Wadi Rum putovali po vlastných. Na chrbte sme niesli všetko ( stany, fotovýbavu, vodu na 6 dní, jedlo, oblečenie ) a spali sme na miestach, kde som chcel fotiť. Toto je určite spôsob, ako púšť spoznať naozaj detailne a poriadne nasať jej atmosféru. Samozrejme to ale nie je pre každého, naše batohy mali 38 kg! Druhou, oveľa jednoduchšou možnosťou, je využiť na presun prenajaté jeepy. To je naozaj relatívne komfortná a rýchla záležitosť.

Wadi Rum, Nikon D850, 1/30s, ISO 50, F11, 18mm, Focus stacking z troch záberov

Samotné fotenie v púštnych podmienkach má svoje špecifiká. Pri bežnej krajinárskej fotografii sa stretávame s problematickými faktormi ako teplota, vlhkosť, voda či sneh. Tu nám najväčší problém robí piesok. Je extrémne dôležité ochrániť svoju techniku pred pieskom, lebo keď sa ten raz dostane do tela, pod tlačítka, alebo nebodaj pod prstenec objektívu, tak máme problém. Tu je teda naozaj dôležitá výbava: poriadny fotobatoh alebo fotobrašňa na zips. V žiadnom prípade nepoužívajte otvorenú brašnu bez zipsu, ktorá sa zapína iba pomocou klipsne. Čistiaca sada s balónikom je tiež nutnosťou.

Wadi Rum, Nikon D850, 1/6s, ISO 64, F11, 26mm, Focus stacking z troch záberov

Zabudnime tiež na otvorený fotobatoh na zemi počas fotenia, ako sme často zvyknutý doma. Práve vtedy nám silný vietor vie do batohu nafúkať aj kilogram piesku za pár minút.
Ja si zo sebou nosievam aj sťahovacie vrecko, ktoré nasadím na foťák na statíve keď práve nefotím alebo vtedy, keď vidím, že sa na mňa valí zvírený piesok. Podmienkou je aj naozaj pevný a stabilný statív, lebo vo veterných podmienkach je stabilita naozaj dôležitá.

Wadi Rum, Nikon D850, 1/30s, ISO 50, F11, 18mm, Focus stacking z troch záberov

Z vyššie uvedeného vyplýva, že piesok ako taký nám nerobí problém pri samotnom fotení, neprekáža scéne alebo nebráni nám vyhotoviť fotografiu (ako napríklad silný dážď, hmla či silné sneženie ). Skôr tu ide o ochranu fototechniky pred pieskom samotným. A pod fototechnikou nemyslím len telo a objektívy ale aj statív či filtre. Vždy po návrate na ubytovanie je fajn všetko vyčistiť, prekontrolovať aj statív a ak drhne, kľudne ho rozobrať a vyčistiť tak, aby sme na druhý deň boli ready na fotenie.

Wadi Rum, Nikon D850, 1/15s, ISO 50, F11, 26mm, Focus stacking z troch záberov

Samotné fotenie už je potom jedna báseň. Čo sa svetla týka, to je v púšti zaručené takmer na 100%. Čo je zaujímavé špecificky pre púšť je zvyškové svetlo alebo dosvit po západe slnka (v angličtine afterglow). Zo 100% pravdepodobnosťou sa zvyškové svetlo vyskytlo zatiaľ pri každom západe slnka, ktorý som mal možnosť vo Wadi Rum fotiť. A nejde len o také bežné zvyškové svetlo. Je to naozaj intenzívne a na 10-15 minút naozaj všetko sčervenie a je to až neskutočné. Čo je zaujímavé je, že dosvit prichádza naozaj dosť neskoro po západe slnka. Zvyčajne po západe slnka zmiznú farby, začína sa stmievať a po cca 20 minútach to príde. Z ničoho nič je všetko okolo vás plné farieb v červenom nádychu. Naozaj nádhera. Ponaučenie je, že nikdy to v púšti nezabaľte rovno po západe slnka, ale počkajte min. 30 minút. Určite neoľutujete.

 

Samotné motívy scén sú pre našinca naozaj zaujímavé. Wadi Rum je plná skalatých hôr, červených dún a na jar tu nájdete aj kvety. Ak sa k tomu pridajú zaujímavé podmienky s peknou oblohou tak je to myslím top. A stále sa v našich podmienkach jedná o menej opozeraný typ krajiny. Spolu s fotením môžete ochutnať aj pravú arabskú či beduínsku kuchyňu, nazrieť do ich kultúry či povoziť sa na ťave. Navyše je táto destinácia ( aj letenky ) stále relatívne lacná. Čiže za málo peňazí veľa muziky.