Čo si zbaliť na fotenie krajiny (a prečo to nie je len o foťáku)

Tí, ktorí sa zúčastnili jedného z mojich workshopov, dobre vedia, aké sú dve moje „najobľúbenejšie“ otázky, ktoré pravidelne dostávam.
 Prvá je zvyčajne táto: „Kedy ráno vstávame a kam ideme?“ A druhá (to je môj favorit): „Aký objektív si mám zobrať a budem potrebovať aj dlhé ohnisko?“

Obe otázky sú v krajinárskej fotografii súčasťou veľkej a dôležitej kapitoly, ktorá sa volá plánovanie. To je pre fotografiu krajiny mimoriadne dôležité, obzvlášť ak plánujete náročnejšiu cestu alebo viacdňový trek s fotovýbavou. Neznamená to však, že jediné, čo si musíte naplánovať, je byť v momente východu či západu slnka na nejakom mieste s fotoaparátom. Je za tým oveľa viac.

Základné prvky plánovania v krajinárskej fotografii sú:

• Miesto

• Prístup a načasovanie

• Výbava

• Ročné obdobie

• Počasie a jeho predpoveď

V tomto článku sa budeme venovať téme výbavy (a to nielen fotografickej), ktorá je mimoriadne dôležitou súčasťou plánovania aj krajinárskej fotografie ako takej.
Na úvod sa pozrime na tú nefotografickú, povedzme „ostatnú“, výbavu. Pre mňa je táto časť rovnako dôležitá ako samotná fotografická výbava.

Oblečenie

Fotograf sa počas jedného fotenia stretáva s množstvom aktivít a podmienok, na ktoré musí byť pripravený. Je naozaj mimoriadne dôležité premýšľať vopred o tom, v akých podmienkach sa bude pohybovať nielen pri samotnom fotení, ale aj počas prístupu na miesto – a to aj z hľadiska vlastnej bezpečnosti.

Najmä v zime vie byť počasie pre fotografa kruté, ale podceňovať netreba ani leto. 

Pre mňa má výbava slúžiť fotografovi najmä na to, aby sa mohol naplno koncentrovať na fotografiu, precítiť scénu a kompozíciu, a nemusel namiesto toho riešiť omŕzajúce prsty, mokré nohy alebo to, že mu je zima. Nie je nič horšie, ako keď prídete na miesto, máte skvelé podmienky, ale nedokážete sa sústrediť na scénu, lebo vám mrznú ruky, máte mokro v topánkach a podobne. Potom všetka vaša snaha vyjde navnivoč len kvôli zlému plánovaniu.

Z môjho pohľadu je krajinár naozajstný outdoorový unikát – ešte výstižnejšie by sa dalo povedať „outdoorový endemit“. :)

Krajinársky fotograf, ktorý sa pohybuje v horách, sa stretáva s celou škálou aktivít:

• výstup (často niekoľkohodinový),

• čakanie na mieste (niekoľkohodinové, neraz aj s nocľahom v teréne),

• zostup (taktiež často niekoľkohodinový).

A zároveň aj s rôznymi podmienkami:

• teplo,

• zima,

• dážď,

• vietor,

• sneh,

• voda.

V letnom období to zvyčajne nie je problém – stačí sa riadiť základnými zásadami: mať pripravené oblečenie do dažďa a dostatočné množstvo tekutín.

Oveľa náročnejšie je to však v chladnom období, ako je jar, jeseň či zima. Vtedy je naozaj potrebné dôkladne premyslieť, čo si so sebou zbaliť.

Zimné výstupy sú často náročné, preto mám so sebou vždy sadu suchého spodného oblečenia. 

U mňa platí, že keď idem fotiť, podriaďujem tomu úplne všetko a pripravím sa tak, aby ma naozaj nič neprekvapilo. V batohu mám vždy kompletnú suchú spodnú vrstvu a akonáhle dorazím na miesto (ak som spotený), prezlečiem sa do suchého oblečenia. Verte, že vaše telo sa vám po 3–4 hodinách v zime naozaj poďakuje.

So sebou mám vždy – naozaj vždy – dva páry rukavíc: tenšie na fotenie a hrubé na situácie, keď tie tenšie nestačia alebo sú mokré.

Na výstup nosím ľahké a priedušné vrstvy, no po príchode na miesto mám v batohu pripravenú suchú mikinu, páperovú bundu a hardshell vrstvu do vetra.

Topánky zásadne volím celokožené s membránou. Z vlastnej skúsenosti viem, že iba tie mi dokážu zabezpečiť teplé a suché nohy. Topánky so syntetickým zvrškom mi takmer vždy premokli, aj keď mali Gore-Tex alebo inú membránu. Nehovoriac o fotení pri potokoch či v potokoch, kde sú takéto topánky prakticky nepoužiteľné.

Najviac sa mi osvedčili celokožené topánky s membránou. Bezpečne s nimi môžem vliezť do vody, snehu či  mokrej trávy. 

Technická výbava

A nesmieme zabúdať ani na technickú výbavu, najmä ak sa pohybujeme v horách. Veľmi často vídam fotografov ženúcich sa za svetlom v horách úplne bez potrebnej výstroje. Keď sa ich spýtam, kde majú mačky, cepín či lavínovú výbavu, často dostávam odpoveď: „Veď ja idem iba fotiť.“ Jáj, jasné — veď na fotografov predsa nepadajú lavíny a ľad sa pod nimi nešmýka. :)

Aj tu teda platí, že ak sa ako fotograf pohybujem v rizikovom teréne (ak sa v takom nachádzam), mal by som mať so sebou všetko, čo minimalizuje riziko, že sa mi niečo stane. To znamená: lavínová výbava, mačky a cepín.

Samozrejme, nie je to nevyhnutné vždy a v každej situácii, ale rozhodne netreba nič podceňovať.

V zime to niekedy vyzerá aj takto: spacák, jedlo, lavínová výbava, oblečenie. A samozrejme fotovýbava. 

Fotenie v horskom teréne netreba podceňovať. Aj keď je našim cieľom fotografia, stále sa pohybujeme v rizikovom teréne.

Foto výbava a elektronika

Ako som už písal vyššie, beriem to tak, že fotografia je hlavný dôvod, prečo tam som, a preto pri fototechnike nerobím kompromisy. Nesnažím sa mať čo najľahší statív ani sa neobmedzujem v počte objektívov či filtrov. Veľmi ľahko by sa totiž mohlo stať, že takáto „optimalizácia“ bude nakoniec kontraproduktívna.

Na bežné fotenia (rozumej také, ktoré nezahŕňajú napríklad viacdňový pochod) so sebou vždy nosím svoju kompletnú fototechniku:

• fotoaparát Canon EOS R5

• objektív Canon RF 14-35 / f4

• objektív Canon RF 24-105 / f4

• objektív Canon 70-200 / f4

• objektív Canon 16 / f2,8

• filtre ( CPL a ND )

• 5 batérií

• pamäťové karty

• statív

Nikdy totiž neviete, aké podmienky sa podaria. Niekedy idete na miesto, kde budete primárne používať širokáč, no môže sa stať, že sa objaví pekná hmla, ktorá v protisvetle namaľuje množstvo detailov — a zrazu je fajn mať po ruke aj teleobjektív. Skrátka, treba byť pripravený a nepremárniť príležitosť len preto, že doma špekulujem a šetrím 1 kg v batohu.

Vždy mám so sebou, samozrejme, čelovku a taktiež powerbanku s kapacitou 10 000 mAh. Zvykol som nosiť aj 20 000 mAh, ale zistil som, že sú zbytočne ťažké a ich kapacitu som málokedy naplno využil.

Fotobatoh

Toto je téma, ktorá si zaslúži samostatnú kapitolu. Na trhu je množstvo fotobatohov, a preto je dôležité premyslieť si, na čo ho budete používať. V zásade sa riadim tým, že batoh musí vyhovovať tým najťažším podmienkam, v ktorých sa pohybujem — a zákonite potom stačí aj tým jednoduchším.

V mojom prípade sú najnáročnejšie podmienky hory v zime, a tomu prispôsobujem aj výber batohu. Musí mať miesto na zimnú výbavu, možnosť uchytenia lyží a cepínu, dostatok priestoru na fotovýbavu, ale aj na oblečenie, jedlo a pitie. Za mňa v horách jednoznačne vyhráva Shimoda Action X V2, ktorý v sebe kombinuje plnohodnotný foto batoh a horolezecký ruksak. Zároveň nie je problém vziať ho aj na cesty alebo do mesta — mestské fotobatohy len málokedy dokážu splniť nároky v horách. Shimoda Action X V2 sa dodáva vo veľkostiach 25, 30, 40, 50 a 70 litrov. Ja osobne mám 30 l verziu a bohato mi stačí aj na dvojdňový trip. Mám však aj 70 l verziu, ktorú používam na viacdňové treky alebo zimné prespávačky. Každopádne, ak zvolíte 40 l verziu, získate naozaj mimoriadne univerzálny batoh.

A čo ostatné veci?

Ako som už napísal, pri oblečení a fotovýbave nerád robím kompromisy, resp. „optimalizácie“.

Keďže viem, že fototechniku nezmenším a oblečenia som si zobral primerane veľa, zostáva posledný priestor na optimalizáciu vo všeobecnom príslušenstve.

Tu sa dá naozaj výrazne zmenšiť objem aj váha batožiny, a preto sa pri tomto druhu výbavy snažím ísť do čo najviac minimalistických riešení. Karimatka, stan, spacák, varič, ešus, bivakovacie vrece, príbor, fľaša — to sú všetko veci, pri ktorých si dnes viete vybrať kvalitné a kompaktné riešenia, ktoré vám v batohu zaberú polovicu miesta oproti štandardnej výbave.

Ak so sebou beriete jedlo, aj to je oblasť, kde sa oplatí zamyslieť. Keď sme pred pár rokmi absolvovali traja sedemdňový prechod púšťou Wadi Rum, otázkou číslo jeden bola váha batohu. Bral som celú fotovýbavu, oblečenie, stan aj spacák. A k tomu sme potrebovali vodu a jedlo na 7 dní. Každý z nás mal 16 litrov vody.

Záhadou ostávalo, ako vyriešiť jedlo — nechceli sme nič, na čo by sme potrebovali vodu, ani sme nechceli brať varič, ešus či bombu. Nakoniec sme zobrali expedičné sterilizované jedlo a k nemu samoohrev.

Keď so sebou musím brať stan, vždy volím ultra light variantu (bez ohľadu na výrobcu). Tu viete ušetriť aj zopár kilogramov.

Varič alebo ešus sú tiež dobrí kandidáti na optimalizáciu váhy. Tu konkrétne mám skladací silikónový ešus a mini varič, ktorý zložený prenášam v nerezovom poldecáku :)

Záver

Týmto článkom sa vás nesnažím presvedčiť, že to, ako to robím ja, je jediná a správna cesta. Dôležité je si uvedomiť, že aj nad výbavou ako takou je potrebné rozmýšľať. Výbava je pre fotografa prostriedok, ktorý mu umožňuje sa bezpečne a spoľahlivo dostať na miesto. Keď už tam je a podmienky spolupracujú, môže sa plne sústrediť na fotografiu a venovať sa svojej scéne. A potom už záleží len na jeho oku a schopnostiach, aby do fotky pretavil predstavu, ktorú má v hlave.